Hustota dreva je pri jeho výbere často skloňovaná vlastnosť. Aké husté je vlastne drevo? Je rozdiel medzi ihličnatými a listnatými drevinami? Kedy by nás mala zaujímať hustota dreva? Mení sa hustota dreva v závislosti od percenta zostatkovej vlhkosti v dreve? A aký význam má hustota dreva pri výbere dreva na realizáciu záhradnej stavby? Čítajte ďalej. 

Čo je hustota dreva?

Hustota dreva je často zamieňaná s tvrdosťou dreva, o ktorej sme na našom blogu už v minulosti písali v samostatnom článku. Rovnako sme sa venovali aj téme výberu najlepšieho druhu dreva pre realizáciu záhradných stavieb. Hustota dreva sa často označuje aj ako objemová hmotnosť dreva. Jeho hodnota sa udáva v kilogramoch na meter kubický a uvádza sa buď ako jedno číslo (akýsi typický priemer), alebo ako rozpätie, v ktorom sa môže daná drevina pohybovať. Napríklad pre smrek je typická hustota dreva okolo 455 kg/m3, no môže sa pohybovať od 440 do 470. 

Hustota stavebného dreva

Je hustota dreva dôležitým ukazovateľom pri výbere stavebného dreva? Vôbec nie. Napríklad spomínaný smrek, ktorý má (okrem balzového dreva) v podstate najnižšiu hustotu zo všetkých drevín, ktoré sa vyskytujú v našich podmienkach alebo sa vyskytujú v stavebníctve, je pre väčšinu záhradných chatiek, altánkov a ďalších drevostavieb ideálnou voľbou. Pri výbere stavebného dreva je oveľa dôležitejšia odolnosť voči poveternostným vplyvom, obsah živíc, ale aj pružnosť. Oproti drevinám ako napríklad dub alebo buk má asi len 70 % váhy, čo je však pri manipulácii s drevom jednoznačne výhodou.

Husté alebo riedke drevo?

Medzi dreviny s nižšou hustotou zaraďujeme všetky, ktoré majú priemernú hustotu do 650 kg/m3. Tie, ktoré majú hustotu dreva nad touto hranicou môžeme označiť ako tvrdé dreviny. Medzi dreviny s nízkou hustotou patrí napríklad smrek, topoľ, lipa, borovica, jedľa, orech, breza alebo javor. Medzi dreviny s vyššou hustotou dreva patria zase ovocné dreviny (slivka, hruška, jabloň), buk, dub, vlašský orech, mahagón alebo agát.

Hustota dreva v závislosti od vlhkosti

Hustota dreva výrazne závisí aj od toho, či je drevo čerstvé, suché (vzduchosuché), alebo úplne vysušené (priemyselne dosušené). Drevo z čerstvo zrezaného stromu môže mať v závislosti od konkrétnej dreviny hustotu od 50 % až do 80 %. Drevo sušené 6 až 24 mesiacov na vzduchu má priemernú vlhkosť od 18 % do 25 %. Priemyselne sušené drevo zo sušiarne môže mať vlhkosť len okolo 10 % až 12 %. 

Hustota palivového dreva

Kde má teda hustota dreva najväčší význam? Pri výbere toho palivového. Od hustoty dreva sa odvíja aj energetický, respektíve tepelný potenciál, ktorý je daná drevina schopná vytvoriť pri horení. Drevo s nízkou hustotou rýchlo zhorí a zaberie pri skladovaní priveľa miesta. Tvrdšie dreviny horia dlhšie, vytvoria oveľa viac tepla a nepotrebujete toľko miesta na ich uskladnenie. Napriek tomu, oveľa dôležitejšie, ako hustota dreva, je jeho relatívna vlhkosť. Keď dáte do krbu 5-kilové čerstvé poleno, je to ako by ste tam dali len 2 kilá dreva a k nemu pridali 3 litre vody. Od toho sa odvíja aj znížená účinnosť vykurovania, riziko zanášania komína, požiaru, ale aj znečisťovania ovzdušia. To je však už ale úplne iná téma.